reklama

Lod v kontajneri

Lod, v ktorej o par tyzdnov zacneme veslovat cez Tasmanske more, je konecne v kontajneri. Coskoro bude na ceste do Sydney, kde si ju na buduci piatok po precleni budeme moct znovu vyzdvihnut. Lod aj s nakladom vazi 1,4 tony. Po pirpocitani vahy veslarov a vakov s pitnou vodou bude vaha priblizne 2 tony.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
80 vakov s jedlom pred balenim do lode
80 vakov s jedlom pred balenim do lode (zdroj: Martin Berka)

Takze co na tej lodi vlastne je? Asi najdolezitejsi je odsolovac morskej vody, ktory vazi asi 6kg. Normalne ma vyrobit okolo 24 litrov vody za hodinu, aj ked minuly tyzden sme sa snazili zistit preco vykon klesol na 12 litrov za hodinu (nasli sme pricinu - prasknute tesnenie). Mame okrem neho aj zalohovy rucny odsolovac, ktory je dost neefektivny, ale v pripade nudze lepsi nez nic.

Kurz nam udrzuje jednoduchy elektricky autopilot, ktory spociva z kompasu a elektrickeho motora, ktory udrziava kormidlo v polohe potrebnej na pozadovany kurz. Je to sice luxus, ale na rozdiel od standardneho (pre veslarske lode) riadenia kurzu lode chodidlom nohy umozni autopilot viac-menej priamociaru cestu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na navigaciu mame 3 GPSky s cipmi ktore obsahuju morske mapy Tasmanskeho mora a pobrezia Australie a Noveho Zelandu, a 2 kompasy (jeden zabudovany do lode, druhy rucny). Takisto je na lodi krabicka so samostatnym zdrojom elektriny, ktora posiela kazde 4 hodiny signal o nasej presnej polohe. Ten sa bude zobrazovat na mape na webstranke nasho podujatia. Mame tiez dva satelitne telefony (jeden napojeny na hlavnu bateriu a pripevneny k lodi, druhy samostatny ktory mozeme v pripade potreby zobrat do zachranneho clna). Telefonovat z lode a na lod je drahy spas. Ak by nam niekto chcel volat na lod, vyjde to na 20 NZD (asi 11,5 eura) za minutu. Z lode to vdaka sponzorom vychadza trochu lacnejsie. Na zviditelnenie nasej lode na radarovych pristrojoch zaoceanskych lodi mame zariadenie ktore nas aktivne zviditelnuje. Bolo by totiz neprijemne, keby nas akesi zaoceanske hebedo v noci preslo a ani si to nevsimlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V pripade nudze mozeme aktivovat pristroj ktory zachranarom v Australii a Novom Zelande posle radiovy signal o nasej polohe a o potrebe reagovat. Radiovy signal je v oblasti lode posilneny satelitnym signalom, ktory potom umozni rychle najdenie zdroja. Okrem tekto skatule (EPIRB), mame kazdy aj podobny mini pritroj (PLB) ktory mame pripevneny na zachrannu vestu.

Zachranna vesta je jednou z najmodernejsich, a ma aj taku mensiu horolezecku sedacku ktoru mozeme pripevnit na pevne lana natiahnute po celej dlzke lode. Na ne budeme zacvaknuti v postate neustale ked sme mimo kabin. Takze v pripade ze nas zasiahne nejaka velka vlna zo strany by sme od lode nemali byt pridaleko. Zachranne vesty maju 2 automaticke systemy: samostatne nafuknutie stlacenym vzduchom z bombicky, ktore moze byt aktivovane bud automaticky (zariadenim ktore meria tlak), alebo rucne. Samozrejme je mozne ich nafuknut ustami. Pri nacvicovani postupu "muz cez palubu" sme si tieto automaticke zariadenia vypli, a zistili sme ze vesta aj bez nafuknutia pomaha udrziavat telo nad hladinou. Vesta je postavena tak ze v stave bezdevomia udrziava hlavu cloveka nad hladinou. Ma este zabudovane svetlo a kapucnu ktora ide okolo celej hlavy az po krk, a tym udrziava vzduchovy bublinu v okoli hlavy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na palube je aj laptop s pripojenim na internet cez satelit. Tym budeme posielat pravidelne spravy a obcas aj nejake video, kedze jeden z veslarov je tiez aspirujuci kameraman.

210Ah morsku bateriu nabijaju solarne panely. V pripade ze bude dlhsie zamracene mame na lodi aj moderny (a drahy) palivovy clanok (fuel cell) ktory vyraba elektrinu s metanolu. Tento proces je velmi bezpecny a stabilny.

Takze k jedlu. Vsetko jedlo sa je bud na sucho alebo s pridanim vody (okrem ktorej nic nevarime). Vodu varime raz denne na morskom varici, ktory zostava vodorovne bez ohladnu na postavenie lode. Skladujeme ju potom v termoskach. Na ranajky mame rozne verzie ovsenych vlociek a muesli. Na obed aj veceru mame dehydrovane teple jedla (mame spolu 15 roznych verzii jedal). Po veceri mame zakusok. Okrem toho jeme vela orechov, suseneho ovocia, rozne druhy tyciniek s ovsenymi vlockami, susene maso, zemiakove lupienky, olivovy olej a podobne. Pijeme caj, kavu, rozne druhy energetickych a proteinovych napojov. Celkovo mame jedlo na 40 dni, s tym ze kazdy den obsahuje 55000kJ energie v jedle a 5000 kJ v napojoch. Ale je mozne ze z jedla budeme musiet trochu odobrat, pretoze vazi temer 400kg. Toho jedla je tak vela preto, ze veslovanie vyzaduje vela energie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spime v malych kajutach, a kazde dve hodniy sa striedame pri veslovani. Takze zatial co dvaja spia, druhi dvaja vesluju. Pokracuje to takto non-stop, az pokial nepride zle pocasie. V tom pripade musime vyhodit morsku kotvu (velky padak na 100m lane, ktory sa naplni vodou a zastavi pohyb lode voci moru) zaliezt do kajut vsetci styria, a cakat kym sa to neutisi. Burkovy system trva na Tasmanskom mori priblizne 3 dni a pride v priemere raz za 10 dni. Kajuty su momentalne tesnejsie nez normalne, pretoze sme ich vzhladom na nedostatok miesta museli povykladat vreckami s jedlom.

Musim na dnes koncit, ale napisem znovu.

Martin Berka

Martin Berka

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ucim ekonomiu na University of Auckland na Novom Zelande. Pisal som tu o priprave na preveslovanie z Australie na Novy Zeland. Viac informacii najdete na mojej webstranke https://sites.google.com/site/mberka/ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéTasmanske more

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu